Skúsenosti náhradných matiek s filiálnou terapiou zameranou na dieťa

Cieľom práce bolo zistiť charakter skúseností náhradných matiek s procesom filiálnej terapie. Na povahu vzťahových problémov dvojíc matiek s dieťaťom, ktoré tento nedirektívny prístup terapie hrou podstúpili, je v úvode nazerané z perspektívy teórie citovej väzby. Na výskume participovalo 5 náhradných matiek vo veku od 34 do 43 rokov. Jadrom skúmania problému bola interpretavívna fenomenologická analýza, pričom zo širokého okruhu fenoménov vyplývajúcich z rozboru rozhovorov boli vybrané najmä významné vzťahové témy, udalosti a osobnostné črty, ktoré s vnímaním procesu terapie súviseli. Validita výskumu bola zabezpečená metodologickou trianguláciou dodatočne administrovanými metódami Exner Rorschach (so subškálou Mutuality of Autonomy zameranou na objektové vzťahy) a Secure Base Script Test. Výsledky majú formu piatich kazuistík, ktoré sú ďalej diskutované v spojitosti so zisteniami z projektívnych metód. V každom z prípadov sa rozvinula prekvapivo pestrá sieť vzťahov a vnútorných nastavení, ktoré s vnímaním terapie významne súviseli, väčšinov však v negatívnom duchu. Dôležitou spoločnou témou náhradných matiek vo vnímaní filiálnej terapie bolo mentálne odpájanie sa od detí pri hre počas terapie, ale aj mimo nej. Ďalšou významnou témou matiek boli problémy sebahodnoty v spojitosti s vnímaním kamery v miestnosti, ktoré môžu v konečnom dôsledku obmedziť pozitívne výstupy z terapie. Zaujímavým zistením je tiež vzťahová komplementarita v zmysle kontroly a dominancie v rámci dvojice, kedy kontrolujúce matky mali deti s problémami submisivity a poddajnosti, naopak submisívnejšie matky mali problémy s agresívnymi prejavmi a kontrolou detí. Zistenia súvisia s preťaženosťou náhradných matiek ich vnútornými nárokmi, alebo s ich vlastnými zvnútornenenými skúsenosťami s významnými ľuďmi a sú diskutované z perspektívy teórie citovej väzby.

Vedoucí práce Lenka Lacinová.